Počítače prijímajú iba digitálne informácie zapísané v binárnom kóde pomocou núl a jednotiek.

Tieto informácie vznikli:

a) priamo v počítači, buď prácou človeka alebo komunikáciou medzi počítačmi, sú už od svojho vzniku digitálne

b) sú analógového pôvodu, napr. snímky planéty, ktoré odfotografuje vesmírna sonda svojím technickým zariadením a odošle v digitálnom tvare riadiacej stanici na Zem.

c) sú to analógové informácie, napr. papierové fotografie, rukopisy, nahrávky piesní na platniach, zvuky a pod., ktoré chceme opäť použiť alebo spracovávať alebo kvalitne odložiť pre ďalšie generácie. Preto ich úmyselne digitalizujme, čiže pomocou vhodného technického zariadenia ako digitálny fotoaparát, skener, mikrofón so zvukovou kartou v počítači a pod. ich prevedieme do binárneho kódu.

Najdôležitejšou vlastnosťou digitálnych informácií je rýchlosť a jednoduchosť, s akou sa dá s nimi počítať, ako rýchlo sa dajú spracúvať. Pretože digitálna (číslicová) reprezentácia informácií je typická pre všetky počítače a moderné informačné a komunikačné systémy, tak ich všeobecne nazývame digitálne technológie alebo digitálne systémy.

Digitalizovať znamená rozdeliť a očíslovať.

Najjednoduchším spôsobom, ako dnes uchovávať obrazový materiál je zdigitalizovať ho. Digitalizácia znamená prevedenie obrazovej informácie z reálnych podmienok do dvojkovej sústavy – postupnosť 0 a 1.

Digitalizácia informácií pomocou moderných zariadení je rýchla a (na rozdiel od ručného vkladania do počítača pomocou klávesnice) prakticky bezchybná. Digitalizovať sa dá každý typ informácie – text, obraz, hudba, video, …, dokonca dnes už i vône. Digitálne informácie sa dajú uchovávať v obrovských objemoch. Dajú sa spracúvať na počítačoch neuveriteľnou rýchlosťou.

Keď chceme vedieť, ako sa zobrazuje v počítači napríklad slovo AHOJ, stačí, keď ho napíšeme do grafického programu, napr. Skicár. Po jeho napísaní si zvolíme lupu (Zobraziť -> Lupa), čím dané slovo zväčšíme a  zobrazíme si aj mriežku (Zobraziť -> Lupa -> Zobraziť mriežku). Nami zadané slovo nám grafický program zobrazí a rozdelí na malé štvorčeky, kde v každom štvorčeku máme príslušnú farbu. Každý štvorček tvorí obrazový bod.

Čiže každá farba vo štvorčeku má svoje číslo, ktoré je v počítači zapísané vo forme binárneho kódu. Od počtu farieb závisí aj počet bitov, ktoré potrebujeme na zakódovanie informácie v binárnom kóde. Pri digitalizácií obrázka, ktorý by bol čiernobiely, tak by sme vedeli, že každý bod môže mať iba dve farby – čiernu a bielu, čiže by nám stačili 0 a 1. Ak by sme použili menej ako 4 farby, každý bod by sme zapísali ako dvojicu bitov. Pre pestrú paletu s tisíckami farieb by sme potrebovali až 24 bitov.

S digitalizáciou sa úzko spája pojem multimédium. Multimediálny obsah znamená spojenie týchto informácii v ľubovoľnej kombinácii:

• obraz;
• zvuk;
• text;
• animácia;
• video;

S digitalizovaným obrazom sa dnes stretávame takmer všade: reklamné pútače, televízia, fotografia, video, atď. Dokonca môžeme počuť aj o digitalizácii literárnych diel, či obrazov. Príkladom môže byť Zlatý fond denníka SME, ktorý digitalizuje diela slovenských autorov.

Formáty digitálnych obrazových materiálov

Pri práci s grafikou sa stretávame s rôznymi formátmi grafických súborov:

Začnime obrázkami:

• GIF (Graphic Interchange Format) je formát súboru, ktorý bol navrhnutý na prenášanie obrázkov. V súbore je uložený rastrový obrázok, ktorý je skomprimovaný. Čiže v obrázku sa rozpoznávajú skupiny rovnakých alebo podobných obrazových bodov a do súboru sa o tom zapíše iba krátka informácia. Takto skomprimovaný obrázok zaberá na disku málo miesta. Nevýhodou je, že obrázky musia obsahovať najviac 256 rôznych farebných odtieňov, čiže pri mnohofarebnom obrázku a následnej redukcii farieb sa stráca jeho kvalita.
• JPG/JPEG (vyvinutý firmou Joint Photographic Experts Group) – je určený na prenos rastrových obrázkov, ktoré obsahujú veľa farebných prechodov – napríklad fotografie. Do súboru sa uloží skomprimovaný obrázok, ktorý sa komprimuje tzv. stratovou kompresiou. Pri stratovej kompresii sa využíva skutočnosť, že pri porovnaní originálneho a skomprimovaného obrázka človek nevníma rozdiely medzi jemnými farebnými prechodmi. Tak sa do súboru uložia informácie o farebných prechodoch, ktoré nemusia úplne zodpovedať farbám originálneho obrázka. Fotografia v súbore JPG zaberie asi desatinu miesta oproti súboru BMP. Nevýhodou JPG je, že dobre sa skomprimujú iba tie obrázky, ktoré neobsahujú ostré hrany.
• PNG (Portable Network Graphics) – grafický formát určený pre web, bohužiaľ ho nepodporuje prehliadač Internet Explorer 6;
• BMP – Bitová mapa (Windows Bitmap) je najčastejší grafický formát, s ktorým sa stretávame pri práci v MS Windows. V súbore je uložený rastrový obrázok (bitová mapa). Nevýhodou BMP súborov je, že aj jednoduchý obrázok zaberá na disku veľký priestor.

Vyššie vymenované formáty obrázkov sú len málo z veľkého množstva na trhu ponúkaných.

Formáty MGP, AVI, MOV
Tieto formáty slúžia na prenos zvuku a videa. Video je vytvorené mnohými za sebou nasledujúcimi obrázkami. Ich rýchle premietanie na obrazovku vytvára dojem pohybu.

• AVI (Audio Video Interleaved) – prepojenie audio a video formátu do jedného celku;
• MPEG (Moving Picture Experts Group) – označuje štandard, ktorý by mal zabezpečiť správne prehrávanie videa vo väčšine prehrávačov;
• WMV (Windows Media Video) – štandard od firmy Microsoft, ktorý ponúka v operačnom systéme Windows;
• …

Použitá literatúra:
Salanci, Ľ. Práca s grafikou, Informatika pre stredné školy, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 2004, ISBN 80-10-00531-2