Počítačový vírus

Je program, ktorý dokáže sám seba kopírovať. Poškodzuje programy a údaje v počítači.

Najjednoduchší vírus hneď po spustení prepíše niektorý súbor a tým sa odhalí alebo na monitore zobrazí neobvyklú správu. Iné zostávajú v pamäti PC a čakajú na splnenie niektorej podmienky (napríklad na spustenie programu).

Nebezpečné vírusy postupne upravujú dáta v počítači, prípadne vymažú pevný disk.

Malware (z ang. malicious software)

Je označenie pre škodlivý softvér. Patria sem vírusy, červy, trójske kone, spyware a adware.

Malware sa do počítača dostáva najmä cez internet pri prezeraní škodlivých stránok, ktoré nemajú dobre zapezpečený systém.

Počítačový červ

Červ sa pokáže šíriť aj sám pomocou počítačovej siete. Pokúša sa pripojiť na každý počítač v počítačovej sieti cez slabo zabezpečené miesto. Následne sa na počítači aktivuje a znovu sa pokúša šíriť ďalej do ďalších PC.

Trójsky kôň

Taktiež sa používa označenie trojan. Je to program, ktorý vykonáva deštrukčnú činnosť, pričom sa skrýva za „užitočnú“ činnosť. Od počítačového vírusu alebo červa sa odlišuje tým, že sa ďalej nerozširuje.

Spyware (z ang. špehovací tovar)

Je počítačový program, ktorý sa bez vedomia užívateľa pokúša vyšpehovať citlivé dáta z počítača (napr. heslá). Získané dáta potom posiela tretej strane a my strácame dôležité dáta.

Adware (z ang. advertising-supported software)

Označenie pre akýkoľvek softvér, ktorý automaticky zobrazuje, prehráva alebo sťahuje reklamný materiál na PC po svojej inštalácií.

Spam

Označenie pre nežiadúcu poštu, ktorá obsahuje reklamu. Táto pošta sa šíri automaticky (zbierajú sa adresy po internete) alebo je posielaná zámerne (napr. firmy).

Ochrana pred vírusmi a nežiadúcou poštou

Realizuje sa to prostredníctvom antivírusových programov.

Antivírusový program slúži na lokalizáciu, odstránenie a napravenie škôd spôsobených vírusom. Aktualizujú sa niekoľkokrát za deň. Napr. NOD32, AVG, SpyBod Search&Destroy, …

Taktiež platí:

• zálohovať všetky svoje údaje
• zabezpečiť svoj PC pred neoprávneným prístupom
• nenavštevovať nebezpečné stránky (hlavne tie, ktoré nepoznáme)
• neotvárať neznáme e-maily a prílohy
• neotváraťwebové stránky, ktoré sa nedajú identifikovať z názvu domény

Použitá literatúra:

1. KALAŠ, I. a kol. Informatika pre stredné  školy, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 2004, ISBN 80-10-00528-2
2. MARAN, R., WHITEHEAD, P. Poznejte svuj počítač, Computer Press, Brno 2004, ISBN 80-251-0100-2

Neinteraktívna komunikácia sa uskutočňuje medzi ľuďmi vtedy, keď nemôžu okamžite jeden na druhého reagovať. To znamená,že vypovedané alebo vyslané informácie jednou osobou sa dostanú k poslucháčovi, či adresátovi až po istom čase.

Elektronická pošta skrátene e-pošta (e-mail) je nastroj na neinteraktívnu komunikáciu používateľov internetu. Komunikácia pomocou e-pošty prebieha v podobe správ, ktoré si užívatelia posielajú.

E-mail – elektronická pošta

• z akéhokoľvek miesta na svete môže každý človek nadviazať kontakt s ďalším človekom alebo skupinou osôb na inom mieste planéty,
• komunikácia je rýchla, lacná a pružná,
• pre komunikáciu prostredníctvom e-mailu je potrebné mať vytvorenú e-mailovú schránku,
• e-mailovú schránku nám vytvorí provider (poskytovateľ internetového spojenia) servera alebo si ju môžme vytvoriť zadarmo na tzv. Freemailových službách (centrum.sk, azet.sk, post.sk, gmail.com, yahoo.com, hotmail.com, … ),
• e-mailová schránka je priestor na disku vyhradený na príjem a odosielanie správ,
• každá e-mailová schránka musí mať určitú emailovú adresu.

Vysvetlenie e-mailovej adresy:

janko.hrasko@centrum.sk

• janko.hrasko – názov schránky alebo meno užívateľa, ktorý používa túto schránku. Užívateľ si meno určuje sám. Použiť sa môžu písmená bez diakritiky, a čísla. Užívatelia si ako názov schánky volia meno alebo prezývku,
• @ – slúži na oddelenie názvu schránky od názvu servera, na ktorom má užívateľ umiestnenú schránku,
• čiže zjednodušene povedané – Janko Hraško má vytvorenú schránku na centrum.sk

Spôsoby práce s e-mailom

1. prostredníctvom internetového rozhrania – všetky operácie s e-mailom sa odohrávajú on-line na internetových stránkach. Výhodou je, že poštu môžeme čítať kdekoľvek, kde je počítač pripojený k internetu. Naopak nevýhodou je, že e-mail nemáme pod kontrolou, pretože všetko je uložené na serveri, kde máme vytvorenú schránku, čiže všetky operácie vykonávame len keď sme on-line pripojený k internetu.
2. pomocou poštového klienta – často používaný spôsob čítania pošty. Danú poštu si stiahneme zo servera a všetky operácie už prebiehajú na našom počítači. Avšak nemôžme pracovať s poštou kdekoľvek, kde je pripojenie k internetu, ale len na vlastnom počítači, kde máme nainštalovaného poštového klienta.

Zásady pre tvorbu hesla (Password):

• kombinácia náhodných písmen a číslic,
• nie je vhodné používať mená osôb, dátumy narodenia, menín a podobne,
• väčšia dĺžka hesla, nie 4 znakové a menej,
• pravidelná obmena hesla,
• neposkytovanie hesiel nikomu ďalšiemu.

E-poštová správa má podobnú štruktúru ako klasický list. Skladá sa z hlavičky a tela listu.

Hlavička e-poštovej správy

-plní úlohu obálky listu

-obsahuje tieto položky: KOMU(To): e-poštová adresa prijímateľa

Predmet(Subject): stručná charakteristika správy

Kópia(Cc): zoznam adries,na ktoré posiela kópiu

Skrytá kópia(Bcc): obsahuje zoznam adries, pričom jednotliví adresáti sa navzájom nevidia

Adresa e-poštovej správy

Má tvar : meno_adresáta@meno_počítača.

Aby sme mohli mať e-poštovú adresu, musíme mať pridelenú e-poštovú schránku na e-poštovom serveri. Túto e-poštovú schránku nám može prideliť škola,ak má  škola vlastný e-poštový server,alebo poskytovateľ internetových služieb,prostredníctvom ktorého sa pripájame na Internet.

Telo e-poštovej správy

Do tela píšeme samotný text. Ten sa obvykle skladá z oslovenia, samotnej správy a pozdravu s podpisom.

Práca s e-poštovou správou

*Pomocou e-poštového klienta môžeme poslať správu hocikomu,kto má e-poštovú schránku. Správu možeme poslať aj skupine používateľov. Ich e-poštové adresy uvedieme postupne za sebou (oddelíme ich čiarkami) v časti správy KOMU: Ak posielame správy tej istej skupine ľudí, oplatí sa vztvoriť si tzv. distribučný  zoznam, čo je zoznam ich e-poštových adries označený spoločným menom – prezývkou.

*Ak dostaneme správu, ktorú pokladáme za užitočnú,môžeme ju doplniť a poslať ďalej inému používateľovi(FORWARD).

*Ak odpovedáme na správu, nemusíme už písať jej adresu,stačí si vzbrať príkaz odpoveď (REPLY).

*Pri posielaní správ je užitočné  mať k dispozícii zoznam e-poštových adries osôb (address book) a prezývok, v ktorom môžu byť uvedené aj ďalšie údaje adresátov a naše poznámky.

Posielanie e-poštovej správy viacerým adresátom naraz

Jeden spôsob je, že do hlavičky správy uvedieme viac adresátov oddelených čiarkou.

Druhý a výhodnejší spôsob je uložiť  si zoznam adries pod vhodným menom alebo prezývkou(-nickname)do adresára. Napríklad zoznam adries ľudí, čo s nami chodia do triedy-školy, pod prezývkou Spolužiaci. Adresy vyučujúcich  pod nickom Profesori a podobne…

Potom pri posielaní správ stačí do hlavičky uviesť , namiesto vypisovania všetkých adries, len meno alebo prezývku.

Pridávanie súborov k správe

Ak potrebujeme poslať už vytvorené súbory (napr.obrázok, zvukový súbor , animáciu, sformátvoaný súbor s diakritikou a pod.),treba do hlavičky v položke Prílohy:(Attachments🙂 uviesť názov súboru a cestu k nemu.

Ak si nepamätáme, kde je súbor na disku umiestnený, zvolíme si v ponuke príkaz Pripojiť súbor..(Attach file..),v dôsledku čoho sa zobrazí dialógové okienko umožňujúce vyhľadať súbor.

Elektronický podpis(signiture)

Je text ,ktorý sa pridáva automaticky na koniec každej odoslanej správy.

Použitá literatúra:

1. KALAŠ, I. a kol. Informatika pre stredné  školy, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 2004, ISBN 80-10-00528-2
2. MARAN, R., WHITEHEAD, P. Poznejte svuj počítač, Computer Press, Brno 2004, ISBN 80-251-0100-2

Základné internetové služby

1. Elektronická pošta – najčastejšie používaná služba. Každý klient má vlastnú schránku, ktorú môže využívať. Rôzne funkcie: čítanie, posielanie, odpovedanie, mazanie, nahlásanie spamu, prílohy,…
2. www – (world wide web) – najviac využívaná služba v internete spolu s e-mailom. Jedná sa o www stránky, ktoré sú zobrazené v prehliadači (Opera, Mozilla, IE, …) po zadaní danje adresy stránky do príkazového riadku. Napr. google.com, azet.sk, centrum.sk, youtube.com (video)

• elektronické knihy (e-book) – mali by spojiť knižnice a prepisovať vybrané knihy z univerzitných knižníc a umiestňovať ich na web.

• Internetový obchod – je veľmi podobný „kamennému obchodu“, ale rozdiel je v tom, že sa celý nákup odohráva vo virtuálnom prostredí. Vyberieme si tovar, prečítame si krátke informácie o tovare a ak si ho chceme zakúpiť, stačí kliknút na tlačítko kúpiť, prípadne ho vložíme do „nákupného košíka“, vyplníme adresu a o ostatné sa postará e-obchodník. Výhody – zákazník nemusí nikam chodiť, rýchlosť nákupu a dodania tovaru (pri veľkej vzdialenosti), … Nevýhody – podvody, neaktuálnosť ponúkaného tovaru, …

• elektronické bankovníctvo – užívateľovi je priradené prihlasovacie meno a heslo, cez ktoré sa prihlási do banky, do jej virtuálnej časti a môže platiť účty, posielať peniaze, pozrieť si transakcie na účte bez toho, aby musel ísť do „kamennej“ banky. Pri komunikácií s bankou cez internetový prehliadač je potrebné mať nainštalovaný tzv. Bezpečnostný certifikát, ktorý si vygeneruje s pomocou banky. Zabezpečenie komunikácie prebieha cez kryptovacie protokoly.

• spravodajské denníky – pravda.sk, sme.sk, bleskovky.sk, …

• videonahrávky – youtube.com, videojug.com, …

• internetové rádiá – jemnemelodie.sk, expres.sk, …

• internetové televízie – sme.sk, www.markiza.sk, www.joj.sk, www.ta3.com,

• osobné stránky

• vyhľadávacie služby (google.sk, yahoo.com, …)

• katalógy (zoznam.sk, centrum.sk, …)

3. Chat systémy

Jedná sa o službu, kde komunikuje veľké množstvo ľudí v reálnom čase.
●    pokec.sk
●    irc (jeden z prvých komunikačných systémov, google – irc)
●    ICQ (diskusia v dvojiciach, nevidíme, čo píšu ostatní ostatným)

Vyhľadávanie na internete

Internetové vyhľadávače – sú to vysoko výkonné servery s veľkou kapacitou diskov, na ktorých sú uložené databázy obsahu webových stránok. Vyhľadáva sa pomocou kľúčových slov.

Na vyhľadávanie slúžia:

1. internetové katalógy – hierarchicky usporiadaný zoznam odkazov na www stránky. Na rozdiel od vyhľadávačov sú do týchto katalógov zadávané ručne, obsah je kontrolovaný a zároveň sú kategorizované.
   1. zoznam.sk,
   2. centrum.sk,
   3. szm.sk (szm.com),
   4. azet.sk,
   5. surf.sk
   • výhody – presná kategorizácia informácií
   • nevýhody – zaznamenaných stránok je veľmi malý oproti automatickým systémom
2. vyhľadávače – fungujú na základe fulltextového vyhľadávania, tzn., že používateľ zadá kľúčové slovo, ktoré chce vyhľadať a daný vyhľadávač prehľadá všetky dostupné informácie a zobrazí odkazy, ktoré obsahujú dané kľúčové slovo
   1. google.sk, google.com (google ma 800 000 serverov, na ktorých vyhľadáva informácie)
   2. yahoo.com
   3. live.com
   • fulltextové vyhľadávanie – nevyhľadáva sa na základe kategórií, ako v katalógoch, ale sa preverí celý text (aj nepodstatné informácie) a vyhľadáva sa v tomto celom texte. Stránka je akoby rozobratá po jednotlivých slovách. Tie slová sú potom vyhľadávané.

Príklad

Vyhľadávanie informácií – zadá sa kľúčové slovo. Môžeme používať aj logické operátory : +, -, and, or, pomlčka, „“,.  Ako presne napíšeme dotaz, tak budeme úspešný pri vyhľadávaní. Je lepšie nájsť menej, ale kvalitnejšie informácie, ako veľa a menej kvalitných.

Väčšinou sú prvé tie, ktoré obsahujú najpresnejšie kľúčové slovo.

• je najväčšia počítačová sieť na svete

• je obrovskou studňou informácií – obsahuje veľmi veľké množstvo informácií, pozostáva z desiatok tisícov pripojených počítačových sietí nachádzajúcich sa po celom svete,
• komunikácia prostredníctvom internetu je rýchla – akonáhla je informácia zverejnená v internete kdekoľvek na svete, môžeme ju získať okamžite hoci aj na druhej strane planéty,
• je spoľahlivý – internet je decentralizovaný, nie je závislý na jednom bode,
• je slobodný – internet nikomu nepatrí, môžu ho používať všetci tí, ktorí majú k nemu prístup
• väčšina informácií je dostupná zadarmo,
• v súčasnosti využíva internet viac ako 500 miliónov ľudí na svete,
• niekedy sa nazýva aj sieť, informačná diaľnica alebo kyberpriestor.

Internet má aj svoje negatívne stránky, ako napríklad

• komunikačný nástroj aj pre násilníkov, drogových dílerov, teroristov – prostredníctvom internetu je tažké rozoznať, či komunikujeme s obyčajným človekom ako ste vy alebo s nejakým násilníkom apod.
• jednoduchšie porušovanie autorských práv – kopírovanie textov, hudby, videa, grafiky, hier, filmov, fotografií bez súhlasu ich autorov,
• anonymita – internet zaisťuje anonymitu každému používateľovi, takže mnohokrát nevieme, s kým skutočne komunikujeme. Anonymita sa odkrýva u našich priateľov, ktorých poznáme z reálneho života a stretávame sa s nimi aj na internete. Túto anonymitu využívajú hlavne teroristi na prípravu útokov, posielajú si správy vo forme navrstených obrázkov, ktoré vedia dešifrovať iba oni. Aj na chate si môžete písať s človekom, ktorého pokladáte za „priateľa“ a pritom je to v skutočnosti nejaký násilník.

História internetu

• v roku 1964 zverejnila americká spoločnosť RAND návrh siete, ktorá nemala žiadny centrálny uzol, pretože všetky uzly boli rovnocenné. Celá sieť bola navrhnutá tak, že ak by zlyhal jeden uzol, zvyšok siete by dokázal pracovať ďalej,
• tento návrh financovala americká spoločnosť ARPA, ktorá v roku 1969 nainštalovala prvý uzol a danú sieť nazvala Arpanet. V roku 1971 mala už 15 uzlov a stala sa veľmi obľúbenou medzi vedcami a študentami, ktorí ju využívali hlavne na komunikačné účely. Počas 70. rokov 20. storočia táto sieť prekročila hranice USA, čiže sa stala medzinárodnou sieťou s názvom Internet (Inter = medzinárodná, net = sieť).
• v roku 1991 vznikol World Wide Web (WWW), teda štandard pre prenos hypertextových a grafických informácií. Práve vďaka WWW stránkam sa internet stal prístupný nielen pre vedcov a počítačových expertov, ale aj pre užívateľov, ktorí počítačom moc rozumieť nemusia.

Ako funguje internet

• všetky počítače, ktoré ponúkajú nejaké informácie, teda serveri, sú medzi sebou určitým spôsobom prepojené a každý má v internete rovnocenné postavenie,
• každý server tvorí jeden uzol, ktorý má rovnaký význam, ako iný uzol kdekoľvek v internete,
• skutočnosť, že neexistujú nadriadené a podriadené servery, má vplyv na veľkú stabilitu a na spoľahlivosť fungovania celého internetu – ak by zlyhal jeden uzol, zvyšok siete by dokázal pracovaťďalej cez iný uzol.

Čo internet ponúka

• elektronická pošta
• informácie
• zábava
• diskusné skupiny
• chat
• programy
• online nakupovanie

Poskytovateľ služieb pripojenia k internetu – (ISP – Internet Service Provider) je firma, ktorá vám za určitý poplatok alebo zadarmo umožní pripojenie k internetu.

Možnosti pripojenia k internetu:

1. Telefónnou linkou cez analógový modem – stále ešte pretrvávajúci, ale rýchlostne nevyhovujúci spôsob pripojenia, v súčasnosti ho nahrádzajú modernejšie typy pripojenia,
2. ISDN – ide o kvalitnejšiu telefónnu linku. K užívateľovi sú prepojené dva dátové kanály – jeden pre hlasovú službu a druhý pre dátový prenos s rýchlosťou 64kb/s. Pripojenie k internetu sa prevádza opätovným vytáčaním a je finančne náročnejšia, ale lacnejšia ako 24hod. pevná linka,
3. obdobou ISDN je kvalitnejší typ pripojenia po telefónnej linke – ADSL,
4. Pevnou linkou – ide o špeciálny „kábel“ zavedený od servera priamo k užívateľovi, tento typ pripojenia je vhodný pre firmy a tých, ktorí potrebujú byť pripojení na internet kedykoľvek a mať zaručenú priaznivú prenosovú rýchlosť,
5. Rádiovým pripojením – mikrovlnné spoje – ide o pripojenie vzduchom, prípadne rádiovým prenosom. Užívateľ má prístup k internetu 24 hodín denne, nevýhodou sú zriedkavé výpadky spojenia. Rádiové spojenie je obmedzené vzdialenosťou poskytovateľa a užívateľa internetu a prekážkami v teréne,
6. Wi – Fi – typ bezdrôtovej rádiovej komukácie pre vysokorýchlostné pripojenie. Počítače užívateľov sú vybavené Wi-Fi kartou alebo Wi-Fi USB zariadením a pripájajú sa k tzv. prístupovému bodu (Access point), čo je v podstate anténa, ktorá sa prostredníctvom siete poskytovateľa služby pripája do internetu,
7. Káblovou televíziou – nutnosťou je tzv. káblový modem a prenos dát je pomerne rýchly,
8. Mobilným telefónom – alternatívna metóda pripojenia k internetu,
9. Jednosmerným satelitným pripojením – jedná sa o neobyčajne rýchle pripojenie k internetu. Dáta sú jednosmerne prijímané prostredníctvom satelitu, ale posielané musia byť jednou z tradičných „ciest“ (modemom, pevnou linkou atď.). Nevýhodou sú vysoké finančné náklady.

Identifikácia servera v internete

IP adresa – číselná adresa každého počítača v internete, ktorá sa skladá zo štyroch čísel oddelených bodkou, napr. 192.165.88.13, kde každé číslo môže byť od 0 do 255 a každý počítač má jedinečnú IP adresu.

Doménová adresa – číselná IP adresa je pre bežného používateľa tažko zapamätateľná, preto ku každej číselnej adrese existuje aj tzv. Doména alebo adresa v textovom tvare (napr.www.google.com).

Doména prvej úrovne (tzv. TOP LEVEL DOMAIN) – je pevne definovaná – com, org, net, edu, sk a podľa nej môžme rozoznať, či patrí štátu, škole, organizácii apod.

DNS – je systém, ktorý prevádza číselnú (IP) adresu na zrozumiteľnú textovú (doménovú) a naopak.

URL – (uniform resource locator) – jedinečná adresa každej webovej stránky, ktorá začína písmenami http (hypertext transfer protocol) a obsahuje názov webovej stránky.

Proxy server

Jedná sa o počítače, ktoré plnia funkciu prostredníka medzi internetom a lokálnou sieťou. Proxy server je server, ktorý je pripojený do internetu a poskytuje ho všetkým uživateľom v lokálnej sieti. Pokiaľ nejaký počítač v sieti potrebuje načítať informácie, pošle požiadavku proxy serveru a ten požadované informácie stiahne z internetu a poskytne ich pracovnej stanici. Výsledkom je, že k internetu je fyzicky pripojený iba jeden počítač (proxy server), ale používať ho môžu všetci používatelia lokálnej siete.

Funkcie proxy servera:

• nastavenie obmedzenia pre konkrétne stránky – užívateľ si nebude môcť prezerať tie stránky, ktoré administrátor proxy servera zakázal,
• maximálna veľkosť stiahnutých dát – za dané obdobie môže užívateľ stiahnuť len obmedzené množstvo dát,
• právna štruktúra – dá sa nastaviť, aby mohli internet prehliadať iba prihlásení užívatelia, ktorým budú dopredu nadefinové služby, ktoroé môžu využívať,
• auditing – možnosť presne sledovať kedy, kde, ako dlho a na akých stránkach užívateľ trávil čas, všetky tieto informácie sa zaznamenávajú do súboru a kedykoľvek sa môžu zobraziť.

Firewall alebo ochrana siete

Jedná sa o ochranu medzi internetom a vnútornou lokálnou sieťou – ide o bezpečnostnú „stenu“ medzi vonkajškom a vnútrajškom. Je potrebné si uvedomiť, že akonáhle ste pripojení do internetu, aj celý internet je prístupný k vám a zároveň vaša sieť je prístupná celému internetu. Tým sa zvyšuje riziko úniku dát, útoku hackerov, crackerov apod. Preto sú na serveroch inštaované firewally, ktoré chránia prietok dát medzi sieťou a internetom.

Použitá literatúra:

1. KALAŠ, I. a kol. Informatika pre stredné školy, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 2004, ISBN 80-10-00528-2
2. MARAN, R., WHITEHEAD, P. Poznejte svuj počítač, Computer Press, Brno 2004, ISBN 80-251-0100-2