Slovo informácia pochádza z latinského slova informare, čo znamená dať niečomu formu, oboznámiť, poučiť.
Informácie nie sú objavom posledných desaťročí. Sprevádzajú človeka od pradávna, sú jeho pamäťou, záznamom toho, čo ľudstvo objavilo a vytvorilo. Majú veľa rôznych podôb, napr. jaskynné maľby, záznamy o záplavách na rieke Níl, rukopisy rímskych filozofov, ľudové piesne, modlitby, mapy, čiarové kódy, ľubovoľné návody, …
Informácia zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch.
Pozrite sa na nasledujúci obrázok a povedzte, čo vyjadruje:
(zdroj)
Je to informácia? Informoval Vás o niečom?
A tento?
(zdroj)
Každá informácia má tieto vlastnosti:
- možno ju merať – jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
- má svojho adresáta – pre ktorého môže, ale nemusí mať význam. Z tohto hľadiska teda môžeme informácie rozdeliť na užitočné a neužitočné
Z toho nám vyplýva vzťah medzi údajom a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom.
Rozdiel medzi údajom a informáciou ilustruje napr. takáto situácia: Keď sa nás niekto spýta, koľko je hodín – my sa pozrieme na hodinky a povieme: „Je 8 hodín.“ Pre nás to bol údaj, pretože sme po pohľade na hodinky vedeli, koľko je hodín. Ale pre toho, kto sa nás pýtal, koľko je hodín – to bola informácia, pretože mu povedala niečo nové.
Uchovávanie informácií:
Prvými nosičmi informácií boli steny jaskýň, hlinené tabuľky, papyrus a neskôr papier. Objavom kníhtlače sa stal papier najdôležitejším prostriedkom na uchovávanie a šírenie informácií.
Objav a vývoj písacieho stroja predstavuje prvý krok k mechanizácii zápisu a rozmnožovania textov na papieri.
Rastúci objem informácií ukázal, že papier nie je dostatočným médiom. Preto dnes používame magnetické pásky, CD, DVD a USB kľúče. Majú oproti papieru väčšiu kapacitu a dovoľujú dokumenty, texty a údaje opravovať, kopírovať, posielať e-mailom, vkladať do iného dokumentu alebo na webové stránky, spracúvať rôznymi spôsobmi …
Informácie na začiatku 3. tisícročia sú ľahko dostupné, ale je ich tak veľa, že potrebujeme pomôcky na ich vyhľadávanie (indexy, katalógy alebo vyhľadávacie webové stránky) a spracúvanie (počítače). Škola už nemôže byť miestom, kde informácie iba získavame. Musíme sa tu tiež naučiť, ako sa vzdelávať, ako informácie vyhľadávať a spracúvať a ako ich zverejňovať.
Delenie informácií:
- analógové – človek vníma informácie svojimi zmyslami ako spojitý sled javov (zvukové informácie vníma sluchom hudba, ľudský hlas, svetelné informácie vníma zrakom – čítanie knihy, …)
- digitálne – pozostávajú z postupnosti jednotiek a núl, ktoré môžu niesť informáciu (o zvuku, obraze atď).
Z hľadiska využitia informácií ich delíme na záznamy (čísla, fakty) a algoritmy (postupy na výpočet, na riešenie problému a pod.).
Základná jednotka informácie
1 bit (označenie 1b – bit = ang. binary digit) je označenie informácie, ktorá môže nadobúdať buď hodnotu nula alebo jedna. Je to najmenšia jednotka informácie. Na popísanie viac ako dvoch stavov je potrebné použiť viacero bitov.
Počet potrebných bitov L matematicky určíme ako logaritmus počtu možností N pri základe 2.
L = log2N
Skupina 8 bitov sa nazýva Byte (bajt)- označenie 1B.
1B = 8b
1KB = 1024B
1MB = 1024KB
Použitá literatúra: